Otázka druhového mena obyčajný (Matoušek)
Otázka druhového mena obyčajný
Branislav Matoušek
V poslednom čase sa v diskúsii o menosloví vtákov (na internete) znova vynára problematika druhového mena obyčajný. To je tiež pre mňa dôvod, aby som k tejto otázke zaujal stanovisko.
Nie je možné pochopiť význam a súvislosti tohto druhového mena bez historického exkurzu do latinského a náväzne do českého a slovenského menoslovia živočíchov. Pri latinskom menosloví v predlineovskom období (teda zhruba pred rokom 1750) autori používali takmer výlučne mená taxónov opisného charakteru. Zásadnú zmenu do latinského menoslovia živočíchov a rastlín zaviedol C. Linnaeus, ktorý začal používať binomické latinské menoslovie. Opačný trend bol pri českom a slovenskom menosloví živočíchov. Spočiatku existovalo len jednoslovné pomenovanie, neskôr (zhruba od 30.-40. rokov 19. storočia) začalo sa objavovať a používať dvojmenné pomenovanie (prvé rodové, druhé druhové). Dobrým príkladom jednoslovného pomenovania je Preslove menoslovie živočíchov (1821-1823), dvojmenné české pomenovanie vtákov sa objavuje už v prácach Staněka (1843), Pečírku (1849) a Amerlinga (1852). Všeobecnejšie známe druhy dostávajú často v českom jazyku ako druhové pomenovanie označenie obecný. Prvý prehľad českého menoslovia vtákov vydala Československá ornitologická spoločnosť v roku 1931. Ferianc podľa tohto vzoru začal pripravovať slovenské menoslovie vtákov, ktoré spolu s určovacím kľúčom našich vtákov vydal v roku 1941 v Matici slovenskej v Martine (Ferianc, 1941a). V tejto práci podľa vzoru českého menoslovia vtákov používa ako druhové pomenovanie pri mnohých spéciach (totožných s českým menoslovím !) druhové meno obecný. Je však zaujímavé, že v tom istom roku (teda 1941) vychádza prvá známa a významná Feriancová (1941b) práca “Avifauna slovenska” v ktorom sú všetky druhové mená obecný už vymenené za druhové meno obyčajný. Objavujú sa teda dve slová obecný a obyčajný, ktoré však nemajú totožný význam. Zatiaľ čo slovo obecný sa chápalo ako všeobecne známy alebo typický (častokrát tiež vo význame nominátny), význam slova obyčajný bol chápaný vo význame hojný, častý.
Treba tiež povedať, že v tomto čase sa na Slovensku nenašiel nikto, ktorému by toto pomenovanie vadilo. Prenesme sa však zo sféry zoologickej do oblasti ochrany prírody. V povojnovom období sa začalo s budovaním malých chránených území nazývaných vtedy rezervácie. Čoskoro sa však prišlo k názoru, že tento spôsob je pre ochranu živočíchov a vtákov málo efektívny, pretože tieto neboli chránené mimo týchto území. Nastalo obdobie, ktoré sa v tom čase nazývalo druhovou ochranou živočíchov, teda vytvárali sa podmienky na ochranu živočíchov po celom území Slovenska, spojené samozrejmes pokutami za usmrtenie chráneného živočícha. A práve tu začali prvé problémy. Legislatívci nechceli akceptovať názor ochranárov na ochranu tzv. “obyčajných” druhov, tobôž nesúhlasili s výškami pokút za usmrtenie týchto živočíchov. Jednania jednoznačne vyústili do snahy zo strany ochranárov zmeniť mená druhov označených druhovým menom obyčajný. Celkovú atmosféru týchto snáh dobre vidieť i v článku Štollmana a Kleinerta (1986) pod názvom “Obyčajné” prírodniny. Snaha o revíziu zmeny druhových mien obyčajný na iné vyústilo i v oficiálnej žiadosti RNDr. Jána Darolu adresovanej Ministerstvu kultúry SSR v tom istom roku, aby vytvorilo podmienky k takejto zmene. Nakoniec Názvoslovná komisia Slovenskej zoologickej spoločnosti pri SAV akceptovala reakcie ochranárov a vyjadrila svoj názor v “Zásadách tvorenia slovenského menoslovia živočíchov” (Hensel, Klasová, Masár, Matis, Matoušek, Vilček, 1987) a to konkrétne v odporúčaní č. 9, kde sa odporúča vyhýbať druhovému pomenovaniu “obyčajný” ako menu vyjadrujúcemu početnosť, čo v mnohých prípadoch nezodpovedá skutočnosti.
Snahu niektorých ochranárov a ornitológov v poslednej dobe k obnoveniu druhého pomenovania obyčajný pokladám za nie úplnú informovanosť minulého vývoja a neoboznámenia sa z dôvodmi tejto zmeny. I keď dnes je situácia iná ako bola pred dvadsiatimi či tridsiatimi rokmi, predsa mám názor, že takéto snahy sú kontraproduktívne.
Literatúra
Amerling K., 1852: Fauna čili zvířena česká. Praha.
Československá společnost ornitologická v Praze, 1931: České názvosloví evropského ptactva. Praha.
Ferianc O., 1941a: Slovenské ornitologické názvoslovie s obrázkovým kľúčom pre určovanie slovenského vtáctva. Vydala Matica slovenská, Turčiansky Svätý Martin.
Ferianc O., 1941b: Avifauna Slovenska. Technický obzor slovenský, 5, Prírodovedná príloha, 2, p. 127-173, Bratislava.
Hensel K., Klasová D., Masár I., Matis D., Matoušek B., Vilček F., 1987: Zásady tvorenia slovenského menoslovia živočíchov. Kultúra slova, 21(10):346-357, Bratislava.
Pečírka J., 1849: Vypsání žiwočichův. Praha.
Presl J. S., 1821-1823: Nawrženj saustawy živočichů dle třjd, řádů a rodů, a spolu pokus zčeštenj potřebných w žiwočišstwu názwů.[1] Krok, 1(2):67-84, (3):116-129, (4):104-109, Praha.
Staněk W., 1843: Přírodopis prostonárodní, čili popsání zwířat, rostlin a nerostů wedle tříd a řádů jejich. 1. vydání. Malá encyklopedie nauk. Díl 3.[2] Praha.
Štollmann A., Kleinert J., 1986: “Obyčajné” prírodniny. Poznaj a chráň, 86(4):22, Bratislava.
|
