Slovak bird names - Ďalšie poznámky (Matoušek)

RNDr. Branislav Matoušek, CSc.,

Kozácka 46, 917 02 Trnava

Slovenská republika

tel.: +421 (033) 55 37 123

Ďalšie poznámky k menosloviu živočíchov, resp. vtákov.

V súčasnej dobe je treba si uvedomiť, kto je vlastne motorom slovenského menoslovia živočíchov. Snáď si to mnohí neuvedomujú, ale motorom nie sú odborní (tobôž nie vedeckí) pracovníci v tomto obore, práce ktorých takmer nevychádzajú, ale vydavateľstvá popularizačnej literatúry. Zistili totiž a bolo to jasne dokázané, že ak sú vydané knihy, kde sú uvedené iba vedecké mená taxónov, ľudia ich takmer nekupujú a zostávajú na sklade. Preto požiadavkou vydavatelstiev je uvádzať slovenské mená. Podľa vydavatelstiev nemusia byť správne, málo kto to vie posúdiť, hlavná vec, že sú tam. V mnohých prípadoch cól sem – cól tam. Oproti minulosti vychádza mimoriadne veľa popularizačnej prírodovednej literatúry a ich výroba je dnes skutočne rýchla. Produkcia kníh sa stala „strojom“, kde na prvom mieste je uvedená rýchlosť a technická kvalita tlače.

Požiadavka autorov „Návrhu pravidiel slovenského názvoslovia vtákov“ aby „každý návrh na úpravu slovenského menoslovia vtákov navrhovateľ musí predložiť na verejné pripomienkovanie v oznamovacích prostriedkoch s dostatočne širokým dosahom (internet, periodiká SOS/Bird Life Slovensko a pod.) a všetky relevantné pripomienky adresátov uplatniť v konečnom znená návrhu, .....“ je absolutne naivná, s ktorým by ani jedno jediné vydavateľstvo nesúhlasilo. Pre nich je dôležité, aby tam mená boli, pre nich nie je dôležitý schvalovací mechanizmus (v komisii pre menoslovie živočíchov, alebo aj schválenie Jazykovedným ústavom Ľ. Š. SAV) a ak by poskytovateľ prekladu alebo menoslovia začal robiť takéto problémy, okamžite si zoberú druhého, ktorý takéto problémy nebude robiť. Všimli si už autori „Návrhu....“, kto všetko prekladá prírodovedné knihy? Všimli si, že zoologické (alebo ornitologické) knihy prekladajú botanici, entomologické knihy antropológovia (a to sú ešte tie lepšie prípady), o prekladateloch-neprírodovedcoch ani nehovorím.

Jediné východisko z tohto bludného kruhu je, aby bolo vypracované čo najširšie slovenské menoslovie živočíchov (resp. vtákov), ktoré by bolo vždy rýchle naporúdzi.

Preto som presvedčený, že prišiel čas, aby sme dobehli ostatné národy i v tomto obore a vypracovali slovenské menoslovie vtákov celého sveta. Som presvedčený, že v tomto sme všetci zajedno, máme spoločný názor.

- O -

Som hlboko presvedčený, že slovenské menoslovie živočíchov (resp. vtákov) je určené pre najširšiu laickú verejnosť, teda nie je odborníkov – vedcov, ktorí toto menoslovie nepotrebujú. Majú predsa vedeckú systematiku a nomenklatúru.

Teda čo by sme si mali uvedomiť a čo by sme mali rešpektovať. Na prvom mieste by mala byť premisa, aby nás ľudia rozumeli, v maximálne možnej miere aby nás rozumeli. V každom prípade nezastávam názor, aby každý rod mal i svoje samostatné rodové meno. Tento zámer pokladám za absolutne nesplniteľný, priam za absolutne nerealizovateľný.

Ako príklad uvediem nasledovné mená: slnečníček, srpozobec, ametystovec, jakobín, jagavička, nachovka, granátovec, chochláčik, prilbiarik, blyskavec, smaragdovec, trblietavec, topásovec, ink, bronzovka, dlhozobec, papučkavec, ohnivec, hmýrivec, čmeľovec. Nemyslíte si, že by bolo oveľa lepšie a zrozumiteľnejšie ak by sme pre ne zvolili meno kolibrík, ktoré je takmer všeobecne známe? Problém je v tom, že som schválne uviedol 20 mien, z ktorých však 17 mien je kolibríkov a 3 mená holubov. Kto z ornitológov toto dokáže rozdeliť? Čo to potom hovorí laikom.

Alebo iný príklad. Napríklad chriašteľ a chriašť. Viem aký je rozdiel medzi rodom Rallus a Porzana, čo ich definuje. Ale neviem aká je definícia rodového mena chriaštel a chriašť. Tieto mená može dostať najmenej 28 rodov čeľade Rallidae. Ktoré sú chriaštele a ktoré chriašte?

Iný príklad z chiropterológie. Poznáme netopierov, ale aj večernice a raniakov. Posledné dve mená utvoril p. Prof. Ferianc podľa toho kedy tieto netopiere vyletujú za potravou, niektoré večer, iné ráno. Na celom svete je netopierov vyše 100 rodov. Rád by som poznal toho chiropterológa, ktorý by mi mohol určiť, ktoré z nich sú večernice, ktoré raniaky a ktoré netopiere. – Okrem toho poznamenávam, že dnes sa používa na determináciu zvukov netopierov citlivá technika a dnes sa dá dokázať, že takéto rozdelovanie nie je správne.

- O -

Ďalšia nesprávna cesta pri menosloví je keď sa na celosvetovú faunu (resp. avifaunu) pozeráme prizmou slovenskej fauny. Ak zoberieme za základ našu avifaunu, potom oddelenie rodu Egretta samostatným rodovým menom beluša je možné, ak však zoberieme celosvetovú avifaunu, potom by sme mali belušu modrú, belušu trojfarebnú, alebo aj belušu čiernu.

Niečo podobného máme aj v entomológii. Rod motýlov Pieris nazval p. Prof. Ferianc mlynárik, podľa ich bieleho sfarbenia „ako mlynár“. Ale poznáme napríklad juhoamerického mlynárika, ktorý je čierny s karmínovo červeným pásom.

A to už nehovorím o druhoch rodu Phoenicurus, ktorých označujeme ako žltochvostov. Atď.

- O -

Mali by sme sa snažiť, aby mená vyjadrovali aj realitu. Teda ak je druhové meno napríklad čiernohlavý, potom by ten taxón skutočne mal mať čiernu hlavu. Častokrát sa však stáva, že druhové mená nezodpovedajú skutočnosti. Penica čiernohlavá nemá čiernu hlavu, len čiernu čiapočku, prieložník čiernokrídly nemá čierne krídla, iba krovky na spodnej strane krídel má čierne. Králik ohnivohlavý nemá ohnivú hlavu, iba ohnivo sfarbené temeno hlavy, atď. Atď. Nenavrhujem, aby sa tieto mená zmenili za správnejšie, pretože sú veľmi vžité, ale treba si dať veľký pozor, aby sme počet takýchto nesprávnych mien svojou neopatrnosťou nezväčšovali.

- O -

Trnava, 12.6.2008

RNDr. Branislav Matoušek, CSc.