Dr. Matoušek - Poznámky k práci
RNDr. Branislav Matoušek, CSc.,
Kozácka 46, 917 02 Trnava
Slovenská republika
tel.:
e-mail: bmatousek@wmx.sk
Poznámky k práci Topercer J., Kovalík P., Murín B., Pačenovský S., Mandžák P., 2007: Návrh pravidiel slovenského názvoslovia vtákov.
Situácia so slovenským menoslovím vtákov a živočíchov vôbec je hodnotená už pomerne dlhú dobu ako alarmujúca, hlavne z toho dôvodu, že doterajšie práce všeobecnejšieho rázu a predovšetkým komplexnejšie stále chýbajú, zatiaľ čo ich potreba zo dňa na deň rastie. Vedecko-populárnym literárnym prácam, televízii a rozhlasu súbornejšie dielo stále chýba. Už niekoľkokrát bolo poukazované na takúto potrebu na poradách a schôdzach Slovenskej zoologickej spoločnosti v rámci ktorej existuje Komisia pre slovenské zoologické názvoslovie. I krok Topercera, Kovalíka, Murína, Pačenovského a Mandžáka (2007) je podnetom k tomu, aby sa pokročilo i v tomto smere. Vyššie spomenutí autori vypracovali „Návrh pravidiel slovenského názvoslovia vtákov“ (2007). Pretože práve v tejto oblasti pracujem intenzívne už dlhé roky, dovoľujem si predložiť moje poznámky k tejto práci.
Predovšetkým chcem podčiarknúť to čo je uvedené v nadpise spomínanej práce „Návrh pravidiel slovenského názvoslovia vtákov“. Teda nie slovenského zoologického menoslovia, ale iba vtákov. Rozumiem tomu tak, že jednotný pohľad na tvorbu a používanie slovenského menoslovia živočíchov sa týmto postupom by mal rozpadnúť na množstvo ďalších. Teda podľa autorov tejto spomenutej práce by musel existovať i samostatný návrh pravidiel slovenského menoslovia rýb, obojživelníkov, plazov, cicavcov, museli by existovať návrhy pravidiel pre entomológiu (po prípade lepidopterológiu, koleopterológiu, atď.), ale aj parazitológiu, protozoológiu, atď., atď. Teda jednotný pohľad na slovenské menoslovie živočíchov by sa mal nahradiť viacerými samostatnými návrhmi pravidiel, ktoré nemusia byť vôbec medzi sebou kompatibilné.
Tento krok pokladám za absolutne nesprávny. Viete si predstaviť tvorbu učebníc pre základné, stredné, ale i vysoké školy, ktoré by mali byť vyhotovované týmto spôsobom? Som jednoznačne zástancom rovnakého prístupu k tvorbe slovenského menoslovia živočíchov bez rozdeľovania na problematiku kmeňov, alebo iných taxonomických jednotiek.
Pre lepšie pochopenie môjho názoru uvediem krátky historický prehľad na túto problematiku.
Prof. O. Ferianc, ktorý celý život pracoval v tomto obore a vykonal veľmi veľa v menosloví viacerých živočíšnych skupín, za celý svoj život nepublikoval súborne pravidlá tvorby slovenského menoslovia živočíchov i keď bol dlhé roky predsedom Názvoslovnej komisie Slovenskej zoologickej spoločnosti. Aby sa ujednotil pohľad na túto prácu vypracoval som návrh (zdôrazňujem návrh) pravidiel tvorby slovenského menoslovia živočíchov, ktorý bol neskôr spolu s prof. RNDr. Karolom Henselom, CSc. publikovaný v múzejnom časopise Múzeum (Hensel K., Matoušek B., 1982: O zásadách slovenského menoslovia živočíchov. Múzeum, 27[4]:37-47). Pokladám za mimoriadne dôležité spomenúť, že po dohovore s redakciou časopisu bolo vyhotovených 800 separátov, ktoré boli spolu so žiadosťou o pripomienky rozdistribuované všetkým členom Slovenskej zoologickej spoločnosti a vybraným členom Československej zoologickej spoločnosti (teda tým, ktorí žili v Čechách). K návrhu prišlo viacero pripomienok a poznámok, ktoré boli po prediskutovaní schválené 16.12.1986 Názvoslovnou komisiou Slovenskej zoologickej spoločnosti a následne publikované v časopise Kultúra slova (Hensel K., Klasová D., Masár I., Matis D., Matoušek B., Vilček F., 1987: Zásady tvorenia slovenského menoslovia živočíchov. Kultúra slova, 21[10]:346-357).
Nie je možné tvrdiť, že tieto zásady sú trvalé a nemenné. Po vyše dvadsiatich rokoch sú tu ďalšie skúsenosti a preto som sám presvedčený, že „Zásady tvorby slovenského menoslovia živočíchov“ by mali byť inovované. Môj názor je však jasný a zreteľný. „Zásady ......“ z roku 1987 sú dobrým východiskom, aby sme na nich mohli stavať i dnes. Ak sú dnes nie vo všetkých bodoch vyhovujúce, nemal by byť žiaden problém, aby boli upravené. V žiadnom prípade nezastávam názor vyhotoviť nové pravidlá pre parciálne čiastky fauny. Takýto krok zásadne nepodporujem.
A teraz niekoľko poznámok k samotným bodom nového „Návrhu pravidiel.....“ (Topercer et coauct., 2007). Pravidlo č. 3 stanovuje, že „rok 1941 sa v týchto pravidlách prijíma ako východiskový bod slovenského názvoslovia vtákov (ide o rok vydania diela O. Ferianca Slovenské ornitologické názvoslovie s obrázkovým kľúčom pre určovanie slovenského vtáctva. Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej 1941)“. – Pokladať rok 1941 ako „východiskový bod slovenského názvoslovia vtákov“ vyplýva pravdepodobne z neznalosti staršej histórie vývoja slovenských mien vtákov. Tie sa vyvíjali oveľa skôr a dávnejšie a tento vývoj ignorovať alebo anulovať je prinajmenšom neopodstatnené. Slovenčina je jazyk, ktorý sa vyvíjal dlhé obdobia a negovať tento vývoj je neprípustné. Okrem toho mnohé názvy vtákov sa používajú v takmer nezmenenej podobe už viacej ako 100 rokov. Pred rokom 1941, hlavne v období 1. Československej republiky bol v tomto smere intenzívny vývoj a vykonalo sa veľa na tomto poli (pozri napríklad slovenské učebnice) a negovať tento vývoj je nanajvýš čudný počin. Poznámka k odporúčaniu č. 4 „Návrhu pravidiel ....“ (Topercer et coauct., 2007). Tu sa hovorí, že „názov raz použitý pre jeden taxón a neskôr zamietnutý sa už neodporúča použiť pre iný taxón“. Ak by sa pristúpilo k takémuto riešeniu, potom autori zrejme že nemajú predstavu koľko mien vtákov by sa muselo dnes zmeniť. Slovenčina nemá nevyčerpateľné možnosti pomenovania a tak s každým menom by sa malo veľmi šetrne zachádzať.
V celom „Návrhu pravidiel......“(Topercer et coauct., 2007) snáď najpozoruhodnejšie je pravidlo 5. Tu sa doslova uvádza: „Aby bol názov platný, musí byť prijateľný pre všetkých alebo aspoň pre väčšinu adresátov“. Toto snáď nemyslia autori vážne ak napíšu, že musí byť prijateľný pre všetkých“. Autori by snáď už mohli zaregistrovať, že v ľudskej spoločnosti sensu lato a v ornitologickej spoločnosti sensu stricto neexistuje názor, ktorý by bol prijateľný pre všetkých. Čudujem sa, že autori také niečo mohli vôbec naštylizovať. Mali by si uvedomiť, že pokrok ľudskej spoločnosti sensu lato a ornitologickej komunity sensu stricto je práve závislý od toho, že nemáme všetci rovnaký názor.
Podľa autorov „Návrhu pravidiel....“ „adresátmi sa tu rozumejú tí slovensky hovoriaci záujemcovia o vtáky, ktorí pri verejnom pripomienkovaní neanonymne a písomne (listom, e-mailom a pod.) vyjadria svoje stanovisko k predloženým návrhom na platné slovenské názvy vtákov, alebo na pravidlá slovenského názvoslovia vtákov“.
Pri všetkej úcte k autorom tohto elaborátu musím konštatovať, že práve toto stanovisko je „úplne mimo“. Som hlboko presvedčený, že slovenské menoslovie živočíchov je určené predovšetkým pre slovensky hovoriacich čitateľov vedecko-popularizačnej literatúry, posluchačov slovenského rozhlasu, slovenských „telezritelov“ (použijem tento ruský výraz) a pre komunikáciu medzi ľudmi v rozhovoroch vôbec. Nie je určené iba pre „adresátov“, ktorí vyjadria svoj kladný (pravdepodobne veľmi zriedkavo) či záporný názor k použitým menám. Vernakulné mená taxónov živočíchov nie sú určené pre vedeckú obec – o tom snáď nemusím nikoho presvedčovať – k tomuto účelu je určená presná vedecká nomenklatúra riadená medzinárodnými pravidlami.
Ďalej podľa tohoto „Návrhu pravidiel ....“ autor nového mena taxónu musí „všetky relevatné pripomienky adresátov uplatniť v konečnom znení návrhu, pričom v sporných prípadoch rozhoduje hlas väčšiny adresátov“. Z toho jasne vyplýva, že do úvahy sa berú len pripomienky od adresátov, ktorými sa mení návrh dotyčného mena. Za súhlasné môžeme pokladať všetkých tých, ktorí sa nevyjadrili? Len si všimnite koľko prišlo kladných pripomienok k predloženému menosloviu vtákov.
Autori „Návrhu pravidiel.....“ nevysvetľujú kdo bude kontrolovať všetky „relevantné pripomienky adresátov“, kto ich bude počítať, aby sa zistilo či o jednu pripomienku viac zvíťazí to alebo ono navrhované meno.
Autori si neuvedomujú (alebo uvedomujú?), že nahrádzajú serióznu prácu na slovenskom menoslovi vtákov vlastne referendom „záujemcov o vtáky“ (pozor !!! citujem doslova, teda nie odborných alebo vedeckých pracovníkov, ale záujemcov o vtáky ! častokrát úplných laikov v tomto odbore). Ak sme viazaní názorom „adresátov“ (v zmysle práce Topercera et coauct.), potom v konečnom dopade nepotrebujeme jazykovedcov a vedeckých pracovníkov (zoológov a ornitológov). Autori práce (Topercer et coauct., 2007) sa domnievajú, že vo vysokoškolských skriptách a na prednáškach sa budú používať mená vzniknuté referendom? Domnievajú sa, že vysokoškolskí učitelia budú používať tieto mená, že v učebniciach pre základné a stredné školy by sa malo používať menoslovie vzniknuté tým istým spôsobom?
Treba jednoznačne povedať, že každý má právo na svoj vlastný názor. Môže ho slobodne vyjadriť. Ale nikto si nemôže vyárendovať právo vyjadrené v pravidle 6 spomínaného „Návrhu pravidiel.....“, kde je formulované, že „názov sa nesmie meniť, ak to nie je nevyhnutné“. Musím konštatovať, že neexistuje ani jedna univerzita, ani jeden vedecký pracovník trebars aj najvyššieho rangu, ani jeden jediný ústav Slovenskej akadémie vied, ktorý by takto formuloval svoj názor. A takéto právo nemá ani pätica autorov a nemá ani Slovenská ornitologická spoločnosť. Musím tiež doplniť, že pätica autorov doteraz nenapísala ani jednu jedinú prácu dotýkajúcu sa menoslovia vtákov (alebo živočíchov) a nahrádzajú seriózny vedecký prístup k menosloviu mienkou získanou referendom.
Ďalšie moje pripomienky dotýkajúce sa problémov menoslovia živočíchov uvediem neskôr v niektorom zo svojich príspevkov.
Záverom chcem vyjadriť môj názor. Predložený „Návrh pravidiel .....“ (Topercer et coauct., 2007) je pre mňa úplne neprijateľný. Som však ochotný o tejto téme ďalej diskutovať.
Trnava, 9.5.2008. RNDr. Branislav Matoušek, CSc.
|
