Slovak bird names - Veľký a malý (Matoušek)

RNDr. Branislav Matoušek, CSc.,

Kozácka 46, 917 02 Trnava

Slovenská republika

tel.: +421 (033) 55 37 123

Problém druhového mena veľký a malý.

V „Zásadách tvorenia slovenského menoslovia živočíchov“v odporúčaní č. 9 je uvedené, že sa odporúča „netvoriť druhové a poddruhové mená motivované ........veľkosťou (napríklad mená veľký, prostredný a malý sú nevhodné, lebo sú relatívne)“.

Je to ďalší bod v „Zásadách....“, ku ktorému sú pripomienky. Oponenti hovoria, že takéto odporúčanie je nesprávne. K tomuto mám nasledovné dve poznámky, ktoré môžem rozdeliť na problémy historické a problémy súčasné.

Medzi historické problémy pokladám pochopenie vedeckého menoslovia v celej svojej šírke, teda nie len z obdobia tzv. polineovského. Z polineovského obdobia (teda rozumiem po roku 1758, kedy vyšlo 10. vydanie Systema naturae) máme zostavenú veľmi podrobne synonymiku vedeckých mien vtákov (a nielen vtákov). Z predlineovskeho obdobia je to žalostne málo, resp. V našej literatúre takmer nič. Dokonca sa problematika menoslovia tohoto obdobia neprednáša na žiadnej slovenskej univerzite. Vie sa väčšinou iba toľko, že mená taxónov boli opisné, teda zostavené z viacerých slov. Druhá stránka tohto obdobia je, že väčšina ornitológov alebo polyhistorov pochádzala z Európy a poznala predovšetkým domácu (rozumej z krajiny odkiaľ pochádzal autor) alebo európsku faunu, či avifaunu. Takýchto autorov je viacero (napríklad Aldrovandi, Ray, Brison, atď.) Ako príklad (zdôrazňujem príklad) spomeniem pomenovania napríklad ďatľov. Poznali väčšinou ďatľov čierneho, zeleného a dvoch strakatých, ktorých označili ako „ďateľ strakatý major“ alebo „ďateľ strakatý minor“. Nepomýlil som sa – schválne uvádzam meslovie „slovensko-latinské“. V preklade to znamenalo a znamená „ďateľ strakatý väčší“ a „ďateľ strakatý menší“!!!! Každý, kto sa trochu vyzná v latinskom jazyku vie, že major je väčší a minor menší. Teda latinsky magnus je stupňované tak, že komparatív je maior, resp. major, superlatív je maximus. Všetkým, ktorí toto ovládajú sa ospravedlňujem, že toto uvádzam. Ale pokladám toto vysvetlenie za dôležité.

Linnaeus zaviedol binomické vedecké pomenovanie a využil už existujúce a v literatúre známe predchádzajúce pomenovania. A tak vznikli mená Picus (resp. Dendrocopos) major a Dendrocopos minor. Zatiaľ je to všetko v poriadku. Problém nastal v tom momente, keď sa začali tvoriť vernakulné pomenovanie a vznikli mená ďateľ veľký a ďateľ malý, čo nezodpovedá latinskému pomenovaniu !!!!! Práve toto pokladám, za veľmi významný zlom vo význame tohto pomenovania, pretože sa to posunulo do úplne inej roviny. Z mena, ktoré porovnávalo veľkosť dvoch vtákov sa stali mená s úplne iným významom – jeden bol veľký, druhý bol malý.

A teraz prejdem – na prvý pohľad – k úplne inému zameraniu otázky. Je to otázka edukácie, výchovy a poznávania prírody, zvlášť v našom prípade fauny, resp. avifauny. V minulosti prakticky neexistovala univerzita, ktorá by nemala svoj zbierkový fond, ktorý sa v mnohých prípadoch nazýval múzeom a v skutočnosti aj múzeom bol. Bola to neodmysliteľná súčiastka týchto pedagogických inštitúcii. Táto mienka bola tak absolutne vžitá, že máloktorá stredná škola (myslím prevšetkým na gymnáziá) nemala svoj prírodovedný kabinet, kde sa častokrát nachádzali skvelé dokumenty zo svojho regiónu. To čo sa prednášalo bolo i demonštrované. Konkrétne uvediem trnavské gymnázium, ktoré malo vynikajúci prírodovedný kabinet so skvelou zbierkou zoologickou a mineralogickou. Časy sa menia a nastúpil film, televízia a literatúra. Dnes je taká situácia, že na máloktorej strednej škole existuje prírodovedný kabinet a dokonca na väčšine slovenských univerzít, kde sa prednáša zoológia neexistujú žiadne, zdôrazňujem žiadne zbierky. Na túto situáciu som upozornil v jednom zo svojich článkov.

Čo však nastalo a môže to potvrdiť väčšina aktívnych pedagógov. Posluchači alebo žiaci ovládajú, kde je ten alebo onen živočích zobrazený v ktorej odporučanej knihe, ovládajú spôsob ich života v príroda podľa televíznych filmov, ale oveľa, oveľa, oveľa horšie je to ak prídu do prírody a nedokážu rozpoznať brhlíka od sojky (uvádzam konkrétny príklad jednoho môjho priateľa pôsobiaceho na univerzite). Je to spôsobené odtrhnutím prednášanej látky od živej prírody. Exkurzie do prírody to nenahradia. A teraz sa vrátim v druhovým menám veľký a malý. Z vlastnej skusenosti môžem potvrdiť a predpokladám, že každý pedagog to môže tak isto potvrdiť, že mená s druhovým označením veľký alebo malý sú pre mnohých alebo pre úplnú väčšinu už zavádzajúce. Chápu to v tom zmysle v akom je význam tohto slova.

Tento problém nie je len u nás. Všimli si to viacerí autori kníh, kde v poslednom čase je zakreslovaná pomerná veľkosť dotyčného taxónu k čítanej knihe ! Pozri napríklad knihu Harrisona a Greensmitha „Vtáky sveta“, ktorá vyšla pred nedávnom aj v slovenčine.

Práve preto si myslím a som hlboko o tom presvedčený, že druhovým menám označujúcim veľkosť je treba sa v čo najväčšej miere vyhýbať.

Trnava, 11.6.2008.

RNDr. Branislav Matoušek, CSc.